Kaviareñ z opery

Dejiny:Kaviareñ je situovana na najpopularnejsiej pasazi mesta. A pravdepodobne na najrusnejsiej ulici sveta.( roc.statistika)

“La Rambla”,slovo pochadzajuce z arabstiny “rambla” bola vo svojom povodnom vyzname zastavujuci navrsok pouzivany v suchych epokach. Sucastne sa na tomto navrsku postavil druhy mur “ hradby mesta” ( z XIII.stor.) , kde by sa pravdepodobne nachadzal aj nas lokal.

Rozsirovanie stredovekeho mesta pocas storoci XIV a XV prinasa so sebou: Na jednej strane znicenie 2.muru mesta a na druhej strane zrovnanie terrenu Rambly.( tiez vdaka kanalizacii a podvodnych dazdovych vod.)

La Rambla sa zacina premienat na pasaz na “ hlavnu tepnu mesta” okolo ktorej zacinaju vyrastat najreprezentativnejsie budovy mesta svojho casu.(klastory a domy slachty). V XVI storoci sa zasadili prve stromy na tejto pasazi. V storociach XVII a XVIII zacina vymienat burzoazia slachtu a mnichov. Zacinaju pomaly miznut klastory a na ich miestach sa buduju niektore z renesancnych palacov. Na konci XVIII.storocia “La Rambla” je uz pasaz so svojim vlastnym “glamurom” bankami, kvetinarstvami,emblematickymi lampami a tiez so svojou typickou mangoritkou v ktorej predavaju vtaky. ( fotka c.2 z roku 1906)- ( fotka c.3 z roku 1946)

Tato kaviaren zacina svoju restauracnu aktivitu ako “ Tasca hostal”(maly hotel), ktory sluzil na obcerstvenie pred vyrazenim kocov do nedalekych dedin a inych miest ako Zaragoza a Madrid atd…( fotka c.1)

S prichodom zeleznice , rozhodenim siete elektriciek a inauguraciou v roku 1837 divadla co pod dnesnym menom pozname ako “ Velke divadlo LICEUM”,zmenilo jej aktivitu. A tak, v strede XIX.storocia, sa pretransformuje na vyznamnu cokoladovnu vo viedenskom nadychu a style.So stenami oblozenymi drevom, ozdobenymi krystalmi a malbami v klasickom style. V sucastnosti sa zachovali zrkadla (jedinecna zbierka ) a niektore prvky dekoracie, ktore sa skryvaju pod aktualnymi ornamentami.

O niekolko rokov neskor sa znovu zmeni jej orientacia. Teraz sa pretransformuje na “ Kaviaren-restauraciu”,ktoru pozname pod nazvom “La Mallorquina”.Bola to v tej dobe jedna z najelegantnejsich restauracii v meste. Miesto kde sa stretavali aristokrati a vysoka burzoazna slachta Barcelony.

Na konci roku 1928, predkovia sucastnych majitelov, kupia tento podnik a obnovia ho v modernistickom style s prelinajucimi sa charakteristikami z neoklasicizmu. Inaugurovali ho v roku 1929 uz pod dnesnym menom " Café de l´Opera". Odvtedy neprerusili svoju aktivitu ( ani cez spanielsku civilnu vojnu nezavrela svoje dvere). Dnes novo zrekonstruovana kaviaren, ktora nesie podpis architekta Antonia Moragasa, je sucastou historickej narodnej pamiatky mesta (fotka c.4. a 9.sucastna).

Napriek tomu, autenticku historiu tejto kaviarne "Café de l´Opera" nepisu jej mury, ale klienti ktori tak isto ako Vy a pocas mnoho generacii pisali stranky socialneho a politickeho zivota Barcelony. Od krala Alfonsa XIII po anarchistov,od politikou a sindikalistou, od intelektualou a "bohemou",maliarou, basnikou, spisovatelou, hudobnikou, opernych spevakou atd… Jednym slovom ludia z roznych sfer , kultur a statou. Tri hrube knihy podpisou a stovky prihod su obhajovatelmi zaujimaveho zivota tejto kaviarne. Staci sa o tom len prist presvedcit.